Miklošove stroncium.

Autor: Pavol Satko | 18.6.2011 o 9:16 | (upravené 20.12.2013 o 18:52) Karma článku: 11,19 | Prečítané:  1643x

Bol som na grinavskom družstve kúpiť dobrý Dornfelder  ako darček. „Podpíšete sa mám pod petíciu proti Miklošovej dani?" - „Nám? Ja sa podpíšem pre seba proti Miklošovej dani z vína" - Toto je perex. Ak mate čas a nemáte politické predsudky, tak pre vás nasleduje esej prečo nechcem Miklošove stroncium.

Mám známeho vinára. Občas sa zastaví na kus reči. Minule mi vraví: Paľo, mne to cudzie víno nechutí. Však normálne vykoštujem akékoľvek. Francúzske, rakúske maďarské aj moravské. Aj si to domov kúpim, ale keď mám chuť na víno, otvorím si fľašku nášho. Ja nehovorím, že tie vína sú zlé,  sú dobre a niektoré výborne, veď nad 15 eur za fľašu nekúpiš zle víno, ale mňa nenapadne si otvoriť dovezenú fľašu. S naším nemám problém. Čím to je?"

„Vlado, ono je to krajinou. V tom Stonehenge http://www.bgs.ac.uk/nigl/Migration.htm našli pochovaného chalana a podľa stroncia v zuboch zistili že sa tam nenarodil. Došiel zo Stredomoria. Nejaký druhy vykopaný lučištník došiel z nemeckých Álp. Keď vyrastáš, tak krajina sa premietne do tvojej chémie a stanoví tie najlepšie chemické reakcie, aké sú ti prospešné. Vyrastali sme tu a preto mame v sebe atómy, z ktorých je naša krajina. Preto sa naše víno  nebije s naším jazykom, zubami, ústami a žalúdkom. Nemáme chuť na cudzie vína, ale ako hovoríš, sme len na ne zvedaví.

Ten kostol na obrázku ma asi 800 rokov. Ženili sa v ňom všetci moji predkovia (čo si kronika pamätá)  a ženil som sa tam aj ja. Okolo neho je staré pohrebisko. Keď raz začnú robiť archeologicky výskum, výkopu Slovana, čo ho staval v roku 1200, Nemca čo pristavoval gotiku v roku 1400 a Slováka s chorvátskym priezviskom, čo pristavil sakristiu v roku 1800. Všetci majú v zuboch rovnaké stroncium

Keď o 500 rokov výkopu naše lebky, nebudú podľa stroncia vedieť, kto sme boli.  Nájdu stroncium zo všetkých lacných sračiek z celého sveta, ktorými nás kŕmili obchodné reťazce. Mladú cibuľku z Nemecka, bravčove stehno z Dánska, slovenskú bryndzu z Poľska, ... Ničíme všetko čo nám prospievalo stáročia, čo nás odlišovalo a čo sme mohli ako svoje a jedinečne ponúknuť návštevníkom. Trestom je otročina pri cudzích montážnych pásoch. Ak sa zavedie ďalšia daň, tak v zuboch mojich potomkov namiesto malokarpatského stroncia z vína nájdu Miklošove stroncium  z lacných dovezených patokov. Pravda, ak vôbec budú mat vnuci peniaze na nejaké  víno.

 

Vysvetlivky k diskusii.

Mohol som to napísať polopatisticky.

Nepísal som, že stroncium je dobre, len že je.

Áno mohol som napísať, že bud[ctnosť je radostná, že dostanete užasne prachy z Únie, za to keď vyklčujete vlastný vinohrad. Tak  v cena asi troch normálnych úrod hrozna s neho.

Tiež som mohol napísať, že to je vlastne pokrokové a liberálne keď na pôde mojich predkov, čo ju predám za facku, kamoš a sponzor vládnej strany urobí pekne golfove ihrisko za štátnu dotáciou do turistiky.

Mohol som napísať že, je len dobré keď sa náloži viac nákladu  podvyživenemu dieťaťu, lebo rýchlo odpadnú všetky starosti s jeho výživou. Lebo rovnako chápem  daňové zaťaženie po neúrode v roku 2010.

Tiež som mohol napísať, že dorovnanie vybratej dane priamo udelenými dotáciami je jasný  klientelizmus. Lebo ako to už u nás chodí, čo zoberiem každému, to šikovne dám svojím.

A tiež som mohol napísať, že poľnohospodár  spoločne zo živnostníkom je posledný domáci  majiteľ a výrobca. Jeho sebavedomie je založene na vlastnom výrobnom majetku. Keďže ho nemožno zotročiť a tak sa ho niekto snaží zlikvidovať daňami. Áno poľnohospodár a živnostník je dnes triedny nepriateľ. Nielen vlády ale aj mnohých z nás. Z nás? Nie, v Vás!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.


Už ste čítali?