reklama

Literatúra k mongolskému útoku do Strednej Ázie.

Krátky úvod a primárne zdroje „Za každú kvapku ich krvi, tiekla rieka krvi veľká ako Oxus. Za každý vlas na ich hlavách sa kotúľali státisíce hláv v prachu krížnych ciest“. Tarikh-i Jahangushay Vojenské ťaženie Džingischána do Chóre

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

1. ZÁKLADNÉ ZDROJE

Všetky opisované udalosti majú svoj začiatok v priestore dnešného Mongolska a udiali sa na konci XII. a v prvej polovici XIII. storočia. Je temer zázrak, že medzi kočovníkmi v stepiach dnešného Mongolska keď žilo len niekoľko ľudí schopných čítať a písať, aj to po väčšinou duchovných, nechal Džingischán nažive malého chlapca, ktorý poznal písmo. Šigi-Chutucha, lebo tak sa chlapec volal, napísal pre mongolského chána dielo, ktoré poznáme pod názov Tajná kronika Mongolov. Je to základný mongolský zdroj a naozaj umožňuje pochopiť aká bola spoločnosť nomádov v stepiach Mongolska a čo formovalo ich vojenské schopnosti. Aj keď obsahuje legendy dá sa z nich spoznať, čo predchádzalo udalostiam, ktoré poznáme aj z iných zdrojov. Aj preto na rozdiel od ťaženia Hunov do Európy a Turkov do Strednej Ázie a na Blízky východ mame zaujímavé a aj dosť presne a pravdivé údaje. Hoci pre vtedajších napadnutých krajín boli Mongoli rovnakým „zjavením“ ako Huni pre Európu v roku 400, vďaka Tajnej kronike vieme čo "zjaveniu“ Mongolov predchádzalo. 
Mongoli vtrhli do oblasti Strednej Ázie, ktorá už tisícročia predstavovala kultúrnu oblasť s rozvinutými civilizáciami. Počnúc tzv. BMAC - baktrijsko-margianským archeologickým komplexom ako sa nazývajú poľnohospodárske a mestské spoločenstva Strednej Ázie v roku 2000 BCE, cez helénsku Bactriu Alexandra Macedónskeho na prelome vekov, až po „zlatý vek islamu“, ktorý ukončila práve Mongolska invázia. Hlavne udalosti sa udiali v ľudnatých a starovekých mestách ako boli Merv, Samarkand a Buchara. Významným zdrojom sú diela tamojších islamských dejepiscov. Či už bolo očití svedkovia udalosti, alebo sa narodili neskôr a boli informovaní ako sa vraví z „prvej ruky“. Vďaka tradičnej historickej spisbe a veľakrát vynikajúcemu vzdelaniu dokázali opísať nielen samotne udalosti, ale do značnej mieri aj objasniť dôvody konania vládcov, vojvodcov a ľudí a to čo sa udialo zasadiť do rámca vtedajšieho priebehu dejín. Samozrejme ani oni sa nevyhli zaujatosti, aj keď v ich prípade to nebola vždy oslava víťazného chána, ale veľakrát šok a smútok z tragédie ich domovín.
Doplňujúcimi zdrojmi sú kroniky, zápisy a listy vládcov, diplomatov a klerikov Blízkeho východu, Číny a Európy. Ich úroveň je limitovaná nielen vzdialenosťou od oblasti kde došlo k mongolskému ťaženiu, ale hlavne v nedostatočnom poznaní tamojších reálií. Aj keď veľakrát napísane pripomína báchorku, ak sa dá do súvislosti s tým, čo vieme z iných zdrojov, nakoniec dôjde k doplneniu dôležitého kamienka do mozaiky poznania.
Vtedajšie písomné pramene sú dnes doplňované aj archeologickými poznatkami a tiež údajmi, ktoré vznikli pri štúdiu vtedajšieho životného prostredia.

1.1 MONGOLSKÉ A ČÍNSKE ZDROJE

Mongγol-un niγuča tobčiyan - Tajná kronika Mongolov.
Mongoli mali vlastné písmo, ale samozrejme, že písať vedelo len zopár pisárov. Potrebu písma pri správach najmä vojenských na dlhu vzdialenosť vyriešili poéziou. Áno, správu zmenili na báseň aby sa ľahko zapamätala a posol ju bol schopný doslova reprodukovať aj po niekoľko týždennom putovaní. Mongoli mali svoje písmo, ktoré prevzali od Ujgurov. Tajná kronika Mongolov bola objavená v 19. Storočí a bola napísaná z časti v mongolskom jazyku pomocou čínskych znakov a z časti v čínštine. Predpokladá sa, že zachovane znenie slúžilo ako učebňa pomôcka pre výučbu mongolského jazyka. 
Keď v roku 1201 Mongoli plienili nepriateľský tábor pri Naratu-Šitüenu našli desaťročného chlapca so zlatým krúžkom v nose, oblečeného v damasku a soboline. Šigi-Chutucha, ako sa volal malý Tatár, nemal viac ako 10 rokov a vedel čítať a písať. Dostal sa do rodiny veľkého chána – Džingischána. Džingischánova matka Höelün chlapca starostlivo vychovala a Džingischán ho neskôr nazval svojím bratom. Keď mal asi pätnásť rokov, nariadil mu Džingischán, aby zapísal „všetko“ modrým písmom do Modrej knihy. Nik nesmel pod trestom smrti zapísané a chánom schválené meniť. Šigi-Chutucha dokončil kroniku za vlády Džingischánovho syna, veľkého chána Ogotaja v roku 1240. Kroniku napísal v mongolskom jazyku, ale dnes presne nevieme, akým písmom, aj keď sa predpokladá, že bolo ujgurské a zachovali exempláre je prepis do čínskeho písma.
Šigi-Chutucha sa osobne zúčastnil ťaženia a velil jednému tumenu. Jeho svedectvo je tendenčné. Tajná kronika Mongolov je rovnako manipulačná ako Zápisky o vojne v Galii. Podobne ako sa cez Caesarove slová v Zápiskoch stanete jeho obdivovateľom, aj slovami Tajnej kroniky ste mimovoľné „natlačený“ do pozície osvojiť si postoj samotného Džingischána. Nadobudnete dojem, že konal vždy spravodlivo, v záujme svojej cti, alebo dokonca v sebaobrane. Názor „Veď sám by som nekonal inak!“ je napriek obrovskej vzdialenosti v kultúre, čase a priestore tak ľahko osvojiteľný, že aj mnohí seriózni historici tvrdia, že Džingischán a Mongoli viedli „spravodlivé“ vojny a konali čestne. Tajná kronika vyšla v českom preklade Pavla Pouchu v Štatním nakladatelstvi krásne literatury, hudby a uměni v Prahe v roku 1955.

Jüan-š’ – Dejiny vlády dynastie Jüan
Čínska kronika popisujúca dejiny dynastie mongolských vládcov v Číne. Vznikla v 14. Storočí a okrem chronologických záznamov sa venuje aj opisom etnografickým a zemepisným, životopisom významných vladárov, štátnikov a vojvodcov. Kronika stručne a chronologicky popisuje priebeh ťaženia a v časti ktorá je venovaná životopisom významných osobnosti sa nachádzajú niektoré údaje a opisy odplňujúce údaje z kroniky. Pre dnešného čitateľa je najdostupnejšia praca E. Bretschneidera z roku 1888 pod názvom Medieval researches from eastern Asiatic sources : fragments towards the knowledge of the geography and history of central and western Asia from the 13. to the 17. century. Druhým zdrojom je kniha M. Abel-Rémusata z roku 1829 Nouveaux mélanges asiatiques: ou, Recueil de morceaux de critique et de mémoires, relatifs aux religions, aux sciences, aux coutumes, à l'histoire et la géographie des nations orientales.

1.2 PERSKÉ A ISLÁMSKE ZDROJE

Tarikh-i Jahangushay – Dejiny Dobyvateľa sveta.
Perzský historik Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini, ktorý sa narodil v roku 1226 a zomrel v roku 1283. Pochádzal z významnej rodiny, ktorá zaujímal dôležité funkcie na dvore seldžuckých sultánov, perzských vládcov a aj neskoršej štátnej správe mongolských vládcov v dnešnom Iráne a Iraku. Juvaini bol nielen významný úradník, ale zúčastnil sa niekoľkých ťažení napríklad aj porážky Assasinov v pevnosti Alamut. Juvaini navštívil niekoľkokrát mongolské hlavné mesto Karakorum a poznal mongolsky spôsob života kultúru, vojenstvo a politiku. Jeho dielo sa venuje mongolským dejinám od rokov pred vládou Džingischána až po rok 1260 a je doplnene dejinami vládcov Chórezmu. V jeho knihe sú mnohé jedinečne údaje ale na druhej strane je z napísaného textu jasne vidieť „autocenzúra“ úradníka v mongolských službách. Dielo je dostupné v anglickom preklade J.A. Boyleho pod názvom.: History of the World Conqueror by Ala-ad-Din Ata-Malik Juvaini a vydala ho Manchesterská univerzita v roku 1958

al-Kamil fi at-Tarikh - Kompletná história
Ali 'Izz al-Din Ibn al-Athir al-Jazari (1160 -1233, arabsky a možno kurdský historik, žijúci v dnešnom Kurdistane a Sýrii napísal dielo al-Kamil fi at-Tarikh Kompletnú históriu. Keďže žil v Mezopotámii mal len sprostredkovane informácie o mongolskom ťažení v Turkestane. Vo svojom diele, okrem útoku Mongolov do muslimských oblasti v rokoch 1220 až 1222 opísal aj napadnutie južného Ruska v roku 1223 a 1224

Sirate Jalal –al-din Minkaboerni - História sultána Jalal –al-din Minkaboerni
Shahab –al- din Mohammad Nasavi Khorandezi, ktorý zomrel v roku 1249, bol príslušníkom významnej rodiny v Chórezme. Vedel perzsky aj arabsky a a bol vzdelaný vo vtedajších vedných odboroch. Bol očitým svedkom mongolskej invázie a zničenia jeho domoviny. Šesť rokov bol u Jalal al-dina, posledného vládcu chórezmskej dynastie. Jeho “Sirate Jalal –al-din Minkaboerni” vyšlo pod názvom Historie du Sultan Djelal ed-Din Mankobirti, Prince du Kharezm v roku 1895 v Paríži vo francúzskom preklade O. Houdasa.

Zīj-i Īlkhānī - Il-khanové tabuľky
V tomto astronomickom diele je v úvode spomenutý útok Mongolov na Utrar. Jeho autorom je Khawaja Muhammad ibn Muhammad ibn Hasan Tūsī, ktorý sa narodil 17.2.1201 v Chórezme a 25.6. 1274 in v Bagdade. Dnes je známejší pod menom Nasīr al-Dīn Tūsī . Bol polyhistorom a mal poznatky ako astronóm, chemik, fyzik, lekár a historik.

Jami' al-Tawarikh – Prehľad kroník 
Rashīd al-Dīn Ṭabīb známy aj pod menom Rashīd al-Dīn Faḍlullāh Hamadānī (1247–1318), bol štátnik a historik na dvore mongolských vládcov v Perzii tzv. Il-khanov. tento perzský žid sa narodil v Hamadane a ako 30 ročný konvertoval na islam. Bol vezírom Il-khana Ghazana do roku 1316. Je dielo je dôležitým zdrojom informácii o Mongoloch a a ich vládcoch. Mal spoľahlivé informácie aj priamo z Mongolska, ktorých zdrojom bol veľvyslanec Veľkého chána na dvore perzského Il-khana. Svoje dielo Jami' al-Tawarikh začal písať za vlády Ghazana a dokončil ho za vlády jeho nasledovníka Il-khana Öljaitü. Bol obvinený z otrávenia tohto vládcu a v roku 1318 popravený.

1.3 ARMÉNSKE ZDROJE

Havakumn Patmutsyun História Arménov
Významný arménsky klerik a spisovateľ Vardan Arewelts'i narodený niekedy medzi rokmi 1200 až 1210 je autorom Havakumn Patmutsyun historickej kompilácie známej aj ako História Arménov tiež zachytáva ťaženie Mongolov do oblasti stredovekého Arménska a Kaukazu. Vardan vytvoril mnohé významne diela a osobne sa zúčastnil vyjednávania s mongolským chánom Hülegüom a stal sa duchovným poradcom manželky chána Doquz Khatun, ktorá bola vyznaním Nestorianka. Jeho Dejiny zachytávajú zložitú situáciu Arménska, ktoré v časoch vlády Džingischána bolo okrem nájazdov Mongolov aj útokom Kipčakov a chórezmského šacha. História Arménov je dostupná na webovej stránke v anglickom preklade 
Roberta Bedrosiana. http://www.documentacatholicaomnia.eu/0 ... f_History_[The_Armenia_History],_EN.pdf

Patmutium azgin nethogats - Dejiny národa lukostrelcov (Mongolov)
Robert Bedrosian je tiež autorom prekladu diela Grigory Aknerts'i'sa s originálnym názvom Patmutium azgin nethogats Dejiny národa lukostrelcov (Mongolov), ktoré ako jedno z mala sa zachovalo v pôvodnom manuskripte. Grigory z Akneru sa narodil okolo roku 1250 a zomrel približne v roku 1335. Bol opátom v kláštora v Aknere a jeho dielo informuje o období rokov 1220 až 1273 nielen v samotnom Arménsku, ale najmä podáva informácie o náboženstve, náboženských predstavách a spôsobe života samotných Mongolov. Ťažením do Chórezmu sa zaoberá len niekoľkými vetami, ale viac priestoru venuje bojom Mongolov v Gruzínsku a v Arménku. Podobne ako História Arménov je dostupne na webe https://ia600208.us.archive.org/15/item ... nertsi.pdf
La Flor des Estoires d'Orient – Dejiny Tatárov
To historické dielo napísal pri svojom pobyte vo Francúzku arménsky mních a historik zvaný Ayton v Europe skôr známy ako Hetum z Korykosu. Jeho kniha bola dlhu dobu hlavným zdrojom informácii Západnej Európy o Mongoloch a ich ríši. Hetum, ktorý sa narodil okolo roku 1240, pochádzal z vládnucej rodiny, ktorá mala sídlo v Korykose v tzv. Malej Arménii. Do Francie prišiel za pápežom Klementom V. v roku 1306 ako opát premostranského kláštora Bellapais na severnom Cypre. Z Francie odišiel v roku 1308 a vrátil sa do Malej Ázie, kde zomrel pred rokom 1332. Prezentoval Mongolov ako nepriateľov islamu a až do svojej smrti sa snažil vytvoriť spojenectvo medzi kresťanským západom a mongolskými vládcami v Perzii, zvanými Il-khani. Jeho dielo sa ťažením Mongolov do Strednej Ázie zaoberá len okrajovo a venuje sa najmä obdobiu pred a po vláde Hülegüa v Perzii. La Flor des Estoires d'Orient je taktiež prístupne v preklade Roberta Bedrosiana v anglickom jazyku na webe: https://ia600201.us.archive.org/18/item ... /Hetum.pdf

1.4 EURÓPSKE ZDROJE

Správy klerikov z Egypta
„Kráľ Peržanov, nadutý pýchou, chcel byť vládcom Ázie. Proti nemu vytiahol kráľ Dávid, ktorého nazývajú synom Kňaza Jána, po prvých plodoch víťazstva nad ním aj ostatní králi boli potlačení a on kraľuje. Spáva všeobecne dokazuje, že sme sa dozvedeli, že žiadna sila na zemi mu neodolá. Je vykonávateľom Božej pomsty, kladivom Ázie.“
Tieto slova napísal Oliver z Paderbornu (1170 – 1227) v egyptskej Damiette a je ich možne nájsť v zväzku: J. Georg Eccardus, Corpus historicum medii aevi, sive Scriptores res in orbe universo ..., Zväzok 2, Lipsko 1723
Spolu s ním tam bol aj slávny kazateľ a biskup z Akka Jakub de Vitry (c. 1160/70 – 1240). Ten z Damietty napísal 18. 4. 1221 list pápežovi Honoriovi III. (1148 – 1227), v ktorom nástupcu svätého Petra informoval, že z východu prichádza kráľ Dávid z rodu Kňaza Jána a cestou poráža mohamedánov. Obaja vychádzali z v arabčine napísaného nestoriánskeho letáka, ktorý preložili do latinčiny s názvom „Relatio de Davide Rege TartarorumChristiano. V tejto Správe o Dávidovi kresťanskom kráľovi Tatárov bola informácia, že bagdadsky kalif an-Násir li-Dín Alláh (6 August 1158 – 4 Október 1225), ktorý bol v nepriateľstve s chórezmským šachom 'Alá ad-Dín Muhammadom (1169 – 1220), požiadal o pomoc patriarchu nestoriánov Yahballaha II (patriarchom od 1190 do 1222). Ten sa obrátil na kráľa Dávida, ktorý napadol Chórezm a postúpil až k Bagdadu.

Templárske zdroje
Alberic z Trois-Fontaines (? – 1252) cistercián, ktorý do roku 1240 pôsobil v Uhorsku, vo svojej kronike píše, že v roku 1221 sa v Európe čítal list templárov zo Svätej zeme o kráľovi Dávidovi, ktorý získal v Perzii kráľovstvo, kde je 300 miest, a aj iné kráľovstvo, v ktorom je 300 hradov, a že keď rozdelí svoju armádu na 40 častí, v každej bude 100 000 bojovníkov. O rok neskôr Alberic píše, že po strate Damietty sa kráľ Dávid, ktorého poznali aj Maďari a Kumáni, vrátil do svojej krajiny a povesti o ňom sa nepotvrdili. Dá sa povedať, že templári tiež nič o Džingischánovi nevedeli.

Správy z Uhorska
Popri správach zo Svätej zeme sa do Uhorska dostali aj správy o porážke ruských kniežat a Kumánov 31. 5. 1223 na rieke Kalka. V knihe pod názvom Ryccardi de Sancto Germano notarii Chronica, vydanej v Hannovery v roku 1864. Pre rok 1223 Ricardus zaznamenal: „Kráľ uhorský informoval pápeža, že kráľ Dávid, zvaný aj Kňaz Ján, s neobmedzeným počtom ľudí prišiel do Ruska. Pred siedmimi rokmi vyšiel z Indie a nesie kosti sv. apoštola Tomáša a v jednom dni zabil 200 000 Rusov a Plavcov.“ Práve použitie slovanského slova Plavci, orig. „Plautis“, je dôkazom, že k Ondrejovi II. (1177 – 21. september 1235) sa dostali tieto správy z Ruska a pochopil ich nesprávne. Takže ani v uhorskí diplomati, klerici a kráľ nevedeli nič o Džingischánovi a verili v kráľa Dávida. A neboli v tom sami.

Novgorodská kronika
Samotní Rusi, ktorí utrpeli od Mongolov a ich spojencov strašnú porážku, nevedeli nič nielen o vládcovi Mongolov a vlastne ani o vojsku, ktoré ich porazilo. V Novgorodskej kronike zaznamenali: „... Neznáme kmene prišli, nik presne nevie, kto to je, ani odkiaľ prišli, ani čo majú za jazyk, ani akej sú rasy, ani aká je ich viera, ale hovoria im Tatári." 
Dnes sa už nedá predpokladať, že sa v nejakom archíve podarí objaviť starý rukopis a s autentickými informáciami a výpoveďami očitých svedkov. Dá sa povedať, že každý kto sa začne zaoberať udalosťami mongolských výbojov čerpá z tých istých podkladov ako autori pred ním. Určitou výhodou dneška je lepšia dostupnosť, ale hlavne širšie povedomie o samotných zdrojoch a preto dnes ma autor možnosť korigovať staršie a veľakrát nesprávne názory a vysvetlenia, ktoré obsahujú diela novodobých historikov. 
O nových podkladoch ale nabudúce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čast 2
2. SEKUNDÁRNE ZDROJE

Mongoli sa z mnohých dobitých území stiahli a šokovaná Stredná Ázia, Perzia a Kaukaz sa počas krátkeho obdobia snažili vrátiť k predchádzajúcemu životu. Džingischán sa venoval vojne v Číne, kde utrpel zranenie a v auguste v roku 1227 zomrel. Po jeho smrti Mongoli dokončili svoje výboje v Čine a na zasadnutiach mongolských princov dohodli nove ťaženia na Západ a do Strednej Ázie. Nove hrôzy na ešte rozľahlejšej rozlohe vtedajšieho sveta prekryli len desať rokov staré udalosti a tie akoby prestali svet zaujímať. 
Ale v 18. A 19. storočí začali európske mocnosti najmä Anglicko a Rusko mocensky prenikať do Strednej Ázie a vzdelaní vojaci a neskôr aj vedci sa začali zaujímať o históriu území na, ktorých sa ocitli, alebo vykonávali štátnu službu. Začali študovať zdroje uvedené v prvej časti a niektorí urobili aj ich preklady a tak ich sprístupnili vtedajšej verejnosti zaujímajúcej sa o dejiny. Spoločne s históriou sa zvýšil aj záujem o arabskú, indickú a perzskú literatúru a vzdelanosť. A tak sa okrem prekladov úžasnej poézie a príbehov z Tisíc a jedna noc dostali do Európy aj preklady diel indických, perzských a arabských historikov. 
Druhým významným impulzom, bola „westernizacia“ Ruskej ríše vďaka reformám imperátora Petra Veľkého a imperátorke Kataríne Veľkej. Toto otvorenie sa svetu, zvýšilo záujem o dejiny samotného Ruska a aj tú časť dejín nazývanej ako „Tatárske jarmo“. Záujem poznať, čo predchádzalo vpádu Mongolov do ruských kniežactiev zákonité viedol k štúdiu prvotných zdrojov a ruská expanzia na východ umožnila vzdelancom navštíviť nielen mesta v Strednej Ázii ale aj Mongolsko a spoznať zvyky a tradície tamojších etník. Spojenie dejinných záznamov s na vlastne oči videnými reáliami bolo základom pre správne pochopenie niektorých nepresných alebo aj nezapísaných okolnosti mongolských nájazdov.

Histoire des Mongols, depuis Tchinguiz-Khan jusqu'à Timour Bey, ou Tamerlan - Dejiny Mongolov od Džingischána až po Timur Beja, alebo Tamerlána.
V tomto obsiahlom diele je invázia do Chórezmu opísaná v prvom zväzku. Autorom Dejín Mongolov ... je švédsky diplomat arménskeho pôvodu Abraham Constantine Mouradgea d'Ohsson, narodený 26.11. 1779 v Konštantínopole, ktorý zomrel 25.12.1851 v Berlíne. Aj keď sa v dobe svojho vzniku jednalo o naozaj veľkolepý počin, dnes ho ako zdroj poznania používa málokto.

The Mongols, Men at Arms Series 105 – Mongoli Séria Muži v zbrani č. 105
Štandardná publikácia vydavateľstva Osprey, ktorá sa venuje všeobecným informáciám o Mongoloch, ich ťaženiach, zboji a zbraniam, vojnovej taktike a je doplnená vhodnými ilustráciami. Vpádom do Strednej Ázie sa zaoberá len okrajovo.

History of Mongols from the 9th to the 19th century – Dejiny Mongolov od 9. do 19. storočia.
Trojzväskové dielo britského amatérskeho historika Sira Henry Hoyle Howortha (01.07.1842 - 15. júla 1923), ktoré už nespĺňaná dnešné požiadavky na kvalitu informácii.

Gengis Khan & the Mongol Conquest 1190 – 1400 – Džingischán a mongolské dobyvateľské vojny 1190 až 1400.
Ďalšia z publikácii vydavateľstva Osprey venujúca sa mongolskému vojenstvu. Opisuje všetky významné ťaženia Mongolov v stredoveku. Útoku Mongolov do Strednej Ázie sa zaoberá podrobnejšie, než v knihe Mongols, ale samozrejme, tiež len na úrovni všeobecného poznania. Podrobnejšie sa venuje invázii do Európy, najme do Uhorska.

Mongol Warrior 1200 – 1350 Mongolský bojovník 1200 – 1350
Kniha zo série Warriors – Bojovníci, známeho vydavateľstva Osprey. Zaoberá sa mongolským vojenstvom. Počnúc regrutovaním, cez výcvik až po taktiku v rôznych prírodných podmienkach a proti rôznorodým nepriateľom. Venuje sa vojenskému životu Mongolov, osobným zbraniam a zbroji. Ťaženiu sa venuje len pri opisoch bojovej taktiky.

Genghis Khan,His Conquests, His Empire, His Legacy – Džingischán, jeho dobyvačne výpravy, jeho ríša a jeho dedičstvo.
Moderná kniha Franka McLynna, ktorá vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve First Da Capo Press edition. Nie je to kniha historika, ale o to príjemnejšie sa číta. Venuje sa nielen životu a vzostupu samotného Džingischána, ale podrobne aj jeho vojnovým ťaženiam do Činy a Strednej Ázie, nájazdom mongolských generálov do oblasti Kaukazu a juhoruských stepi. V knihe nájdete aj časť venovanú Džingischánovmu nástupcovi Ogotajovi a ťaženiu mongolských princov do Ruska a Východnej Európy. Aj napriek drobným nepresnostiam je výborným zdrojom pre spoznanie tejto výnimočnej časti svetových dejín.

Genghis Khan and the Mongol Empire – Džingischán a Mongolská ríša
Autor Don Nardo v knihe vydanej v roku 2011 sa na necelých 100 stranách venuje nielen mongolskej spoločnosti a životu v stepi, ale hlavne vývoju mongolského vojenstva a životnej ceste samotného Džingischána. Na niekoľkých stranách opisuje aj ťaženia do Strednej Ázii. Ide o nanajvýš informatívny obsah v dnes tak populárnom formáte plnom obrázkov pre začínajúcich záujemcov o dejiny.

Genghis Khan and the Making of the Modern World – Džingischán a vytvorenie moderného sveta.
Kniha Jacka Weatherforda z roku 2004, je založená na použití z prvotných historických prameňov opisuje vývoj mongolských ríši od časov Džingischána až po vládu Kublajchána. Snaží sa o iné hodnotenie konania mongolských vládcov, než na aké sme si my, Európania zvykli. Tato snaha o rehabilitáciu je síce zaujímavá ale treba povedať, že je viac rozporuplným ako absolútne pravdivým pohľadom na udalosti prvej polovici 13. storočia v Eurázii.

The Cambridge History of Iran Volume 5 Dejiny Iránu diel V.
Piaty diel Dejín Iránu obsahuje prace spojene s obdobím vlády Seldžukov a Mongolov. Táto univerzitná kniha z roku 1968 v časti Dynastic and Political History of Il-Khans, ktorej autorom je aj zostavovateľ knihy profesor univerzity v Manchestri J.A. Boyle opisuje dobitie Chórezmu mongolskou armádou. Jedna sa dobrý vedecky zdroj.

Chingis Khan Rides West: The Mongol Invasion of Bukhara, Samarkand, and other Great Cities of the Silk Road, 1215-1221
Autor Don Croner, svoje články z vlastného blogu o cestovaní Don Croner’s World Wide Wanders preniesol do cca 200 stranovej knižky. Čítal som tie články na blogu, ktoré sú dnes samozrejme značne zredukovane. Takže môžem napísať, že v tomto prípade jedna o viac menej beletristickú formu knihy. Práve pre svoju prístupnosť môže byt dobrým začiatkom laických záujemcov o dejiny Mongolov, alebo samotného Džingischána.

The Empire of the Qara Khitai in Euroasian History – Ríša Kara Kitaj v dejinách Eurázie
Aj keď sa kniha, ktorej autor je Michal Biran a vyšla v roku 2005 v Cambridge University Press nevenuje mongolskému útoku do Strednej Ázie dostatočne rozsiahlo čitateľa zoznamuje nielen s dejinami ríše, ktorá zanikla pod útokom Mongolov, ale sú v nej opísané aj politické vojenské udalosti medzi Chórezmom a touto ríšou, ktoré predchádzali mongolskému vpádu.

The Cambridge History of Inner Asia – The Chinggisd Age – Dejiny Strednej Ázia Vek vlády Džingischána a jeho dedičov
Je to učebnica. Časti venujúce sa ovládnutiu Strednej Ázie a počiatkom vlády Mongolov napísali osvedčení autori : Peter Jackson, Michal Biran a Peter B. Golden. Na vedomosti v rozsahu všeobecného vysokoškolského štúdia plne vyhovuje.

History of Bokhara – Dejiny Buchary
Zaujímavá kniha uhorského vedca Arminia Vámbéryho, ktorý spracoval dejiny významného stredoázijského mesta Buchary. Jej rozsah je naozaj široký a na temer 450 stranách sa zaoberá dejinami mesta a celej oblasti od „počiatku po polovicu 19. Storočia. Pre mňa je zaujímavá ani nie tak pre obsiahnuté informácie, ale tým, že autor sa narodil v roku 1832 v susednom Svätom Jure a je pre mňa prvým „rodákom“ ktorý sa zaoberal aj dejinami mongolského vpádu. 

History of civilizations of Central Asia, Volume IV A.D. 750 to the end of the fifteenth century Part One The historical, social and economic setting – Dejiny civilizácii v Strednej Ázii, diel IV., Rok 750 A.D. až koniec 15. Storočia, časť prvá, Historicky, sociálny a ekonomicky prehľad.
Zväzky tejto edície predstavu naozaj ucelený súbor poznatkov a informácii o vývoji Centrálnej Ázii od prehistórie až po dnešok. Z toho dôvodu je pochopiteľné, že samotnou inváziou Džingischána sa zaoberá autor Sh. Bira len v najucelenejšom rozsahu. Edícia je ale mimoriadne vhodná pre pochopenie celkového vývoja, kultúry, vedy, sociálneho a ekonomického vývoja oblasti.

Turkestan v epokhu mongol'skago nashestvija - Turkestan v dobe mongolskej invázie.
Podľa môjho názoru najlepšia kniha, aká doteraz bola o mongolskej invázii do Chórezmu napísaná. Aj keď vznikla pred storočím je najkomplexnejším zdrojom poznatkov nielen o samotnom vojnovom konflikte a udalostiam ktoré mu predchádzali, ale je doplnená aj opisom krajiny. Značná časť knihy je venovaná primárnym zdrojom a samotný text obsahuje množstvo priamych citácii z týchto primárnych zdrojov. Autorom knihy je významný rusky historik a orientalista nemeckého pôvodu Vasilij Vladimirovich Bartold, alebo správnejšie nemecky Wilhelm Barthold ; (15.11.1869- 19.8. 1930). Knihu napísal v rokoch 1898 až 1900 ako svoju dizertačnú prácu. Ja som mal k dispozícii druhé autorom upravene anglické vydanie z roku 1928 vytlačene pre Oxford University Press. Dielo je voľne prístupné v niekoľkých formátoch na archive.org. 

Okrem kníh sú je dnes k dispozícii množstvo odborných článkov v uznávaných vedeckých periodikách a tiež veľa vysokoškolských a študijných prac zverejnených cez známe informačne zdroje samotných univerzít, alebo cez vedecké weby ako sú http://www.academia.eduhttp://journals.plos.org/http://www.sciencedirect.com/ a ďalšie.

Pavol Satko

Pavol Satko

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  1x

antik.pk@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu